Je to zvláštne, ale zdá sa mi, že podobná situácia je dnes aj v Banskobystrickom kraji pred novembrovými voľbami nového župana.
Opozičné strany majú svojho kandidáta, Martina Klusa, ktorý spolu so Stanom Mičevom podpísal memorandum o spolupráci pred voľbami. Najsilnejšia vládna strana SMER-SD nepostavila svojho človeka, ale podporuje Jána Luntera, podľa nej najsilnejšieho kandidáta schopného poraziť súčasného župana. Pridali sa Most-Híd, Šanca, Progresívne Slovensko a pravdepodobne pribudnú ďalší.
Väčšina kandidátov, ktorí stoja proti súčasnému županovi, opakovane deklarovala, že budú zodpovední voči občanom a pred voľbami sa vzdajú v prospech najsilnejšieho z nich. Mal by to určiť septembrový prieskum či prieskumy verejnej mienky. Voliči zmeny tomu celkom uverili, pretože to dáva väčšiu šancu poraziť Mariana Kotlebu, ktorý prekvapujúco kandiduje aj na krajského poslanca.
Aj keď pri takomto spájaní sa rôznych strán či osobností proti niekomu pri sčítaní hlasov celkom neplatí synergický efekt 1 + 1 = 2. Ešte v lete sa to mnohým zdalo ako rozumné riešenie. V polovici septembra, mesiac a niečo pred voľbami, sa však z toho stáva trauma.
Najskôr Martin Klus spochybnil prieskum agentúry Focus. Na to Ján Lunter, ktorý podľa júnového a augustového prieskumu tejto agentúry vyšiel ako najsilnejší z protikandidátov Kotlebu, vyzval spolukandidátov, aby zadali spoločne jeden alebo viac prieskumov verejnej mienky aj s viacerými otázkami, čo vygeneruje najsilnejšieho spomedzi nich. Tí však namiesto toho, aby sa pridali k jeho výzve a spoločne naplnili svoje verejné prísľuby, sú urazení, že im to odkazuje cez médiá. Začali zvolávať vlastné okrúhle stoly s tým, že oni si zadajú do konca septembra svoj vlastný prieskum. A tak Lunter objednal prieskum v agentúre Focus. Hoci ostatní deklarovali, že jeho výsledky budú akceptovať, idú svojou cestou s nejasnými pravidlami.
Dokonca v skupine spolukandidátov sa hovorí o dvoch možných protikandidátoch súčasného župana (rozumej popri Lunterovi) či ďalšom spoločnom prieskume niekedy v polovici októbra. To je už na míle vzdialené od nejakej dohody. Ide o obyčajné politikárčenie a zahrávanie sa s dôverou voličov.
Vyzerá to teraz tak, akoby Klus, Mičev a spol. namiesto finálnej dohody do poslednej chvíle bojovali s Lunterom, z čoho má asi najväčšiu radosť Marian Kotleba, ktorý vlastne nemusí robiť nič a stále mu ide karta. Každý z kandidátov si ďalej robí svoju kampaň, pričom voličom zmeny vysielajú protichodné signály. Výsledkom je, že občan, evidentne sklamaný z doterajšej politiky v našom kraji, zasa ostáva kdesi na okraji. Táto politická hra s voličmi spôsobí, že pretrvávajúca únava z politikov a politických strán sa len prehĺbi. Ľudia už nebudú veriť nikomu a mnohí radšej nepôjdu voliť. Niečo podobné sa stalo v našom kraji pred štyrmi rokmi v druhom kole voľby župana a teraz sa rozhodne len v jednom!
Pripomína mi to situáciu na Slovensku spred 17 rokov, keď som o tom písal vo svojej knihe. Človek si nevdojak musí položiť otázku: Kam sa podeli tí naši politici, ich rozum a nadhľad? To stále musia svojou praktickou politikou utvrdzovať občanov v tom, že ich vlastne potrebujú iba vo voľbách, pred ktorými sú schopní nasľubovať im aj modré z neba, ale potom „skutek utek“? Kam sa za tie takmer dve desaťročia vytratili osobnosti medzi politikmi, o štátnikoch ani nehovoriac?
Ja som sa do tejto politickej hry s voličmi ako nezávislý a nestranícky kandidát na župana nezapojil. Chcem byť prirodzene zodpovedný voči občanom, ale nemusím to vytrubovať do sveta. V správnej chvíli prijmem zodpovedné rozhodnutie, ako som to robil doposiaľ, či už v pozícii prezidenta KOZ, alebo primátora mesta Banská Bystrica.
Vžívam sa do kože voliča zmeny, čo by som asi robil na jeho mieste, bez tých dlhoročných skúseností s politickými stranami a politikmi na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni, ktoré mám. Asi by ma to riadne naštvalo a sklamalo. Ako nevolič Kotlebu by som mal chuť sa na voľby najradšej vykašľať, hoci to nie je práve najlepšie riešenie.
Alebo sa napriek všetkému občania vzchopia a na rozdiel od viacerých politikov použijú zdravý sedliacky rozum, ktorý by mohol byť východiskom z núdze. Môžu voliť najmenšie zlo alebo kandidáta, ktorý je konzistentný vo svojich postojoch a nesnaží sa blafovať. Je najvyšší čas, aby ich o tom niekto presvedčil...